POCITOVNÍKY z Kĺbikárskej Letnej Školy 2026

(09. – 12.07.2026, Piešťany, Hotel Magnólia)

Mama Viktória:

Po roku sme sa opäť zúčastnili Kĺbikárskej Letnej Školy a môžem povedať, že sme sa celá rodina cítili príjemne a odchádzali sme o čosi bohatší. Spoznali sme nových kamarátov, zažili krásne momenty a dozvedeli sa znova niečo prínosné.

V prvom rade chcem poďakovať našej pani Janke, ktorá napriek svojim ťažkostiam rozdávala počas pobytu úsmev, milé slová a skvelé priateľské rozhovory. Bez jej chcenia a snahy by sme možno ani nevedeli, koľko rodín žijúcich na Slovensku bojuje práve s reumatickými ochoreniami. Možnosť spoznať sa vďaka Klubu Kĺbik nám dodala istotu, že nie všetky dvere sú zatvorené, ale že tu je niekto, kto nás, náš strach, neistotu a bolesť pochopí.

KLŠ sa uskutočnila v nádhernom prostredí, blízko rieky Váh, na ktorom sa uskutočnila platba loďou. Detičky dostali, ako darček, rovnaké tričká s kĺbikárskym logom, čo podčiarklo súdržnosť a spätosť medzi nimi. Program bol plný aktivít, deti ani rodičia sa nenudili. Nášmu synovi Dominikovi sa najviac páčila joga, ktorá sa konala v pozitívnej nálade v malom kruhu s usmievavou pani Silviou. Taktiež medzi najzaujímavejšiu časť programu považoval návštevu pani Tatiany Kubišovej, autorky nádhernej knihy Chumačka, ktorú si rozčítal pri nasadnutí do auta v Piešťanoch a nepustil ju z rúk, kým si ju celú neprečítal.

Pri pani psychologičke Lucke sme tak trochu spomalili a zamysleli sa nad našimi pocitmi. Bolo to taktiež prínosné a mala som z celého stretnutia dobrý pocit.

Celková atmosféra KLŠ sa niesla v dobrej nálade, členovia Klubu Kĺbik sa k sebe správajú milo a ľudsky, či už deti alebo aj my rodičia.

Jednou z aktivít bolo tvorenie náramkov. Neskončilo to len pri deťoch – zapáčilo sa to aj niektorým mamkám a za seba môžem povedať, že to, ako sme zasadli za jeden stôl a spoločne sa snažili navliekať korálku po korálke, aj keď naše deti sa už venovali inej aktivite, vo mne zanechalo milú spomienku.

Som rada za to, že existujú ľudia, ktorí sa snažia spojiť rodiny s JIA a som vďačná za to, koľko úsilia do toho vkladajú – týmto chcem poďakovať aj jednej z mamičiek Monike. Patrí vám jedno veľké ĎAKUJEM.

Mama Zlatka:

Na pobyte Kĺbikárskej Letnej Školy v Piešťanoch 2026 sme boli prvýkrát – reumatička Hanka, má 10 rokov a jej mamina Zlatica.  My s Kĺbikárskými pobytmi máme skúsenosti, ale na KLŠ sme boli až teraz. Hanička sa veľmi tešila a nevedela sa dočkať, kedy už pôjdeme do Piešťan. Tešila sa na kamarátov aj úplne nových, s ktorými sa ešte nepoznala. Tajný priateľ/priateľka mala izbu vedľa nás. Hanička sa veľmi tešila, že ju má tak blízko.  V piatok sa jej páčilo autorské čítanie knihy a animačné hry s Dankou, Mirkom a Ondrejkom. Večer ju potešilo navliekanie náramkov.

V sobotu sme mali jogové cvičenie, maľovanie kamienkov a najlepšie bolo, keď sme sa išli plaviť loďou po Váhu. Záverečný večerný program bol pre Hanku naj, naj, naj…, lebo bola Pyžamová párty a odhalenie hry na Tajného priateľa.   Ja som išla na pobyt so zmiešanými pocitmi, ale po piatkovom sedení na prednáškach to bolo dobré. Najviac mi pomohlo stretnutie s detskými rumatologičkami. Obe sa už tešíme na ďalšie stretnutia Kĺbikárov, či osobne alebo online.

Mama Gabika s dcérami Luckou a Natálkou:

Bola som veľmi rada, že sa opäť stretneme rodičia a deti z nášho Klubu Kĺbik, uvidíme známe tváre a aj nové rodiny s deťmi. Vymeníme si znovu informácie a rady ohľadom našich detí aj keď s niektorými sme v spojení počas celého roku, ale niet nad osobné stretnutie.

Celý pobyt znovu priniesol pekné spomienky a veľmi dobrý pocit so spoločne stráveného času. Poďakovanie patrí Janke a Monike za zorganizovanie celého pobytu. Nabitý program či už pre deti, ale aj pre nás rodičov. Deti veľmi potešila narodeninová torta na oslavu Remíka a Remky. Plnohodnotne strávený čas vo forme posedenia so psychologičkou p. Mgr. Hlístovou, následne krst a autorské čítanie z knihy Chumačka s pani Kubišovou, autorkou knihy. Stretnutie a beseda s MUDr. Vrtíkovou a MUDr. Mišíkovou ma obohatili o ďalšie informácie o JIA. Snažili sa odpovedať na každú otázku rodičov. Deti mali program s animátormi Dankou, Mirkom a Ondrejom. Večer sa deti zabávali a my rodičia sme pokračovali v rozhovoroch. Maľovanie na tvár a výlet loďou bolo pre deti veľkým zážitkom.

Stretnutie KLŠ opäť splnilo svoj účel, každý odchádzal spokojný s dobrým pocitom. Ďakujeme.

Mama Kristínka:

Na KLŠ 2026 sme sa tešili už od minulého roku. Aj keď sme boli len na jeden deň, kvôli rodinným dôvodom. Pri stretnutí s pani psychologičkou som mala prvýkrát priestor povedať, čo sa dialo u nás, čo predchádzalo určeniu diagnózy JIA. No kým som si vypočula ostatných, vo mne zapracovali emócie a jediné na čo som sa zmohla bol plač. Totižto v tom čase, keď sme zistili, že Paulínka má reumu, bola som mesiac pred pôrodom tretieho dieťatka. Nebol čas ani priestor byť s Pajkou len osamote a mať s ňou spoločný čas. Zároveň som bola povzbudená príbehmi ostatných.

Dávnejšie som v televízii videla film o deťoch s downovým syndrómom. Zanechal vo mne pozitívny pocit. Tam som si prvýkrát uvedomila, aké úžasné a dôležité je mať komunitu ľudí a stretávať sa. To isté cítim aj na KLŠ.

Tento rok to pár dní pred odchodom vyzeralo všelijako. Vďaka Bohu za milých a ústretových ľudí, Janku, Moniku a personál hotela, aj my sme sa k ostatným pridali v piatok na obed. Paulínka sa tešila, že ideme na „dovolenku“.

Ja som sa tešila na všetko nové, čo sa dozviem a hlavne, čo si pozdieľam s ostatnými rodičmi. Večer som zase plakala, ale od šťastia, že sa to podarilo. Bolo cítiť veľmi priateľskú až rodinnú atmosféru. Hru Tajný priateľ Pajka sem-tam spomenie, hlavne ako sme ich na konci odhaľovali. Večerné programy sa jej veľmi páčili. Práve má obdobie navliekania korálikov.

Cvičenie by som zaradila medzi top momenty. Za nás pokojne každý deň, keď aj len spoločný strečing na pár minút. Raz, dva, tri hoop a stojka, to robíme takmer každý deň. Maľovanie na tvár hodnotím tiež veľmi pozitívne. Páčil sa mi pokojný a milý prístup pani k deťom aj dospelým. Plavba loďou po Váhu bola skvelá voľba na spestrenie programu. Avšak pre našu Pajku ešte príliš dlhý čas „len tak“. Samozrejme, najlepšie nakoniec – Pyžamová párty. Vtedy sa mi aj najviac podarilo komunikovať s rodičmi, lebo dcéra sa prehrala a zabavila s ostatnými deťmi.

Program KLŠ 2026 bol logicky rozložený, bolo čo zažiť, ale aj mať voľný čas. Piešťany sú pekné mesto, ako stvorené na KLŠ. Pajke chýbal detský bazén. V nedeľu sa nám ani nechcelo odísť. Verím, že v ďalšom ročníku sa nám podarí prísť na úplne celý program.

Ďakujeme za všetko. Za vašu obetavú prácu. Má to zmysel!

Mama Monika:

Napriek tomu, že sme sa KLŠ zúčastnili po štvrtýkrát, odchádzali sme s manželom s pocitom, že bolo správne rozhodnutie opäť ísť a stráviť čas s ľuďmi, ktorí majú s nami toľko spoločného.

Besedy s lekárkami každý rok prinesú nové informácie, ktoré sa v ambulancii nestihli vysloviť, alebo medicínsky pokrok a štúdie prinesú ďalšie svetlo do tejto nevyliečiteľnej choroby našich detí.

Jogová terapia so „Sisi“ bola príjemná pre všetky vekové kategórie a pokojne by sme vydržali ešte ďalšiu hodinku.

Spoločný výlet loďou bol zase veľkým zážitkom pre naše deti a úplne najväčší úsmev na tvári im vyčarila pani, ktorá maľovala na tvár, ruky, nohy, jednoducho všetko, čo si zažiadali.

Hra Tajný priateľ nikdy neomrzí. Vymýšľať, ako nebadane odovzdať drobnosť kamarátovi, a zase hľadať medzi ostatnými, kto je ten môj Tajný priateľ, je taká malá detektívka. Všetci sa na to každý deň tešia.

Animátori, ktorí vedia udržať pozornosť takmer všetkých detí, boli opäť perfektne pripravení a vedeli „zahrať na nôtu“ jednotlivým vekovým kategóriám od najmenších až po veľké deti.

Odporúčam každému, kto z akéhokoľvek dôvodu váha zúčastniť sa KLŠ, o rok prísť, pretože len ľudia, ktorí prežívajú rovnaké situácie, vedia pochopiť a časom zodpovedať otázky, ktoré sa postupne vynárajú v hlave každému jednému rodičovi dieťaťa s reumatickým ochorením.