LPRe – Klubu Kĺbik rekondično-integračný pobyt na Štrbskom Plese.

1. videoklip z fotografií detí – účastníkov r-i pobytu Klubu Kĺbik 2014, Štrbské Pleso, Hotel Solisko.
autorka fotografií: Yvona Púčiková
a archív úč. r-ip

https://www.youtube.com/watch?v=ER-Z8M9ptOM

2. videoklip happy turisti z fotografií Yvona Púčiková, jDc a účastníkov Rekondično-integračného pobytu Klubu Kĺbik 2014, Štrbské Pleso, Hotel Solisko.

https://www.youtube.com/watch?v=9iC00_xDSwY

          

 

Klub Kĺbik, ktorý združuje deti a mládež trpiacich na reumatické ochorenie, už pravidelne organizuje rekondično-integračné pobyty. Tento rok sme sa všetci tešili do Vysokých Tatier na Štrbské Pleso, do krásneho hotela Solisko, ktorý je umiestnený blízko pri plese. Od nedele 13.7.2014 do soboty 19.7.2014 sme zažili množstvo neopísateľných zážitkov, ktoré v krátkosti spomeniem.

V prvý deň sme po výdatnom obede zasadli na spoločnú Výročnú členskú schôdzu Klubu Kĺbik, kde sa z 94 pozvaných, zúčastnilo 61 delegátov. Predsedníčka Janka Dobšovičová Černáková s kolegyňami Výborníčkami, zhodnotili doterajšiu činnosť Klubu Kĺbik a tiež oboznámili členov o plánoch KK do budúcna. Zúčastneným členom sme priblížili projekt Centra sociálno-psychologickej podpory, ktoré zaháji svoju činnosť už čoskoro. Uskutočnili sa voľby nového výboru v KK. Po skončení schôdze nasledovalo spoločné fotografovanie na brehu Štrbského plesa a následná narodeninové oslava maskotov Klubu Kĺbik: Remíka a Remky.

Rozkrojili sme velikánsku narodeninovú tortu, deti (aj veľké či večné) sa tešili z malého tortové ohňostroja a zaspievali sme im narodeninovú pieseň „veľa šťastia, zdravia……..“.

Večerné spoločné stretnutie rodičov a detí, kde sme sa navzájom zoznámili, nám prinieslo nových priateľov, s ktorými sme potom strávili 6 plných a intenzívnych dní.

Hneď v pondelok sme začali s ranným zdravotným cvičením v tatranskej prírode, pod štítmi Tatier, na terase hotela Solisko. Hudba na ktorú sme cvičili, upútala tatranských návštevníkov široko-ďaleko. Fandili a povzbudzovali nás. Cvičenie prebiehalo každý deň ráno o pol ôsmej. Postupne však cvičencov ubúdalo. Možno za to môžu aj túry, ktoré absolvovali. Skoro ráno sa im asi nechcelo vstávať. To však nevadí, pretože nám išlo o to, aby si rodičia s chorými deťmi užili spoločné chvíle v krásnom a zdravom prostredí, aby sa všetci na r-i pobyte zotavili a zažili veľa nových a neopakovateľných zážitkov.

V pondelok popoludní sme sa stretli v útulnej miestnosti, ktorú hotel Solisko vyčlenil na „detský kútik“. My sme si ho na chvíľu premenovali na klub Kĺbik. Prostredníctvom modernej techniky sme si z archívu RTVS pozreli televíznu reláciu Cesta z roku 2013. Táto relácia bola natáčaná na minuloročnom rekondično-integračnom pobyte Klubu Kĺbik v Piešťanoch v Penzióne Hellene. Nasledovala príjemná, neformálna debata s našou milou detskou reumatologičkou MUDr. Elenou Koškovou, ktorá pracuje v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch. Rodičia so záujmom počúvali novinky o rôznych možnostiach liečby a jej dobre mienené rady. Najviac otázok vyvoláva vždy biologická liečba, ani teraz tomu nebolo inak. Následne prebehla bohatá bezprostredná diskusia. Mamičky sa informovali o postupoch v liečbe ich dieťatka, aké sú možnosti a predpoklady zaradiť ich malého pacienta na biologickú liečbu, aby sa podarilo ochorenie dostať do remisie. Pani doktorka im pripomenula, že na zaradenie pacienta na biologickú liečbu sú určité pravidlá a kritéria, aby bol pacient indikovaný, ale zatiaľ všetci, ktorí túto formu liečby potrebovali ju aj dostali a majú.

Na precvičovanie jemnej motoriky a drobných kĺbikov rúk detí s reumatickým ochorením, sme pripravili obľúbené tvorivé dielne so Zuzankou Bendíkovou. Ona má  snáď nevyčerpateľné zásoby nápadov a aktivít s deťmi. Vytvárali sme prekrásne „umelecké“ predmety servítkovou technikou (kvetinkové a zvieratkové fľaše, nádoby i dózičky). Práce boli tak skvelé, že to oslovilo aj dospelých a taktiež si to vyskúšali.

Po takejto práci si každý zaslúži posilnenie, a tak sme sa všetci presunuli do jedálne na večeru. Tu by som podotkla, že jedlá boli znamenité, napríklad „jelení guláš s perníkovou omáčkou“, alebo „grilované rebierko a grilovaný encián“. Proste varili skvelo.  Raňajky boli vo forme švédskych stolov, večeru sme si vyberali z dvoch ponúkaných jedál. Sladký dezert potešil oko i maškrtný jazýček.

Fyzickú kondíciu a stuhnuté svaly sme regenerovali na masážach s obetavou pani Hankou alebo vo wellness.

Na utorok sa všetci tešili. Najviac sme si želali, aby bolo slnečno a bez mrakov. Mali sme dlho plánovaný a pripravovaný výlet lanovkou na Skalnaté pleso a odtiaľ na Lomnický štít. Kto z vás tam bol, určite vie asi aké pocity má človek na vrchole štítu. Pozeráte dole a vidíte „všetko“ – končiare, dediny,… všetky odtiene zelenej. Mala som pocit, že som v lietadle, ktoré letí nízko nad končiarmi Tatier. Mnohí z nás si tajne utierali slzy šťastia a radosti.  Je to skvelý a nevšedný zážitok. Počasie nám prialo. Zažili sme tam krásny výhľad,  ale aj hmlu hustú ako mlieko. Sme povďační za všetko, čo sme videli. Striedalo sa jasno, polojasno a hmla, ale nám to bolo jedno. Všetko bolo nádherné. V jeden moment, keď sadla hmla až dole okolo nás, moja 7 ročná vnučka Timejka mi povedala :“babi, veď my sme v nebi“. Bolo také spontánne a vážne povedané, že znova mi vyhŕkli slzičky šťastia.

Na tomto výstupe sme zvládli aj jeden rekord, ktorý si zaslúži obdiv. Dve členky nášho tímu – barličkárky, z toho jedna prakticky vozičkárka, vyšliapali – vyšplhali sa na vyhliadku na Lomnický štít okrem náročného terénu aj cez 64 schodov s dvomi barlami. S námahou stúpali schodík po schodíku. Jarka to asi v polovici chcela vzdať, ale motivovali a povzbudzovali sa navzájom s Jankou a dokázali to. Na vrchole sme im tlieskali. Pri pohľade na ich spokojné tváre bolo vidieť, že tá námaha po schodoch stála za to. Vyhliadku sme si užili a pobyt sme zavŕšili kávičkou v útulnej kaviarni na zdolanom Lomnickom štíte.

Neďaleko Štrbského plesa sa nachádza aj Popradské pleso, na ktoré sme boli zvedaví. Preto sa časť našej výpravy rozhodla, že si ho v stredu dopoludnia pôjdu pozrieť. Turistickými chodníčkami sa tam dostali, užili si krásu, ale cestou naspäť ich zastihol dážď, búrka, hromy, blesky a zmokli do nitky. No ani to ich neodradilo od ďalšej turistiky pri poznávaní krás našich slovenských Tatier.

V stredu popoludní  k nám zavítal Generál LeTenky aj s kolegyňami z CK Malko Polo. V prezentácii nám bližšie predstavili ich prácu a hlavne projekt POMÁHAME. Prostredníctvom neho podporujú ich zákazníci a klienti už takmer tri roky činnosť Klubu Kĺbik. Vyzbieralo sa tak doteraz 2 600€. Generál LeTenky mal pripravené pre deti súťaže. Víťazov odmenili hodnotnými vecnými cenami. Darčeky mal pripravené pre všetky deti, takže nikto neodišiel naprázdno. Deti na revanš nakreslili generálovi jeho portréty a jeden spoločný v životnej veľkosti. Tieto dielka budú pripomínať naše priateľstvá v kancelárii CK a Leteky.sk.

Popoludní sa deti naučili robiť šperky s korálikov a drôtikov. Vytvorili náramky s farebných gumičiek, čo ako novinku priniesla Pavlínka. Oslovilo to nielen dievčatá, ale aj chlapcov a dospelákov. V tvorivých dielňach si každý prišiel na svoje. Jedinečne vyrobené darčeky si všetci odniesli domov pre priateľov a známych, alebo nimi odmenili svojho priateľa v hre „Tajný priateľ“.

Štvrtok sme uskutočnili výlet do Aquacity Poprad, čo si pochvaľovali hlavne deti. Vyskúšali si rôzne aktivity s animátormi: cvičenie v bazéne, detské hry, súťaže i detskú diskotéku. Počasie bolo v ten deň vrtkavé. Zo Štrbského Plesa sme autobusom odchádzali v daždi. V Poprade najprv svietilo slnko, čo nás potešilo. Neskôr prišli mraky a jemný dáždik. Deti to vôbec nevyrušovalo, naďalej sa kúpali a šmýkali na toboganoch. Bol to skvelý zážitok.

Večer nasledovali tvorivé dielne s Elou, ktorá nás naučila vyrábať darčekové predmety z modelovacej hliny. Technikou miesenia, vaľkania a vyrezávania sa deti dopracovali k výrobkom, ako sú srdiečka, džbány, podkovy, hviezdičky alebo slniečka.

V piatok ráno sme sa prebudili do daždivého počasia. Prechádzku k Novému plesu sme museli odložiť na popoludnie. Aby sme deti zaujali, Vlaďka s nimi vytvárala obrázkové pohľadnice, pokladníčky a pozdravy z farebného papiera a ozdobných šnúrok, trblietavých ozdôb, stužiek a iných dekorácií. Keď prestalo pršať, vybrali sme sa konečne na sľúbenú turistickú vychádzku na Nové pleso a k Jazierkam lásky. Neskôr si dámsky časť účastníkov pobytu vypočula prednášku o inkontinencii. 

Tradíciou rekondično-integračného pobytu Klubu Kĺbik je aj už spomínaná hra, ktorá sa volá „Tajný priateľ“. Spočíva v tom, že na začiatku pobytu si vyžrebujeme lístoček s menom „Tajného priateľa“, ktorému počas nasledujúcich dní venujeme zvláštnu pozornosť, posielate tajne malé pozornosti alebo darčeky, ale tak, aby to tajný priateľ neodhalil. V piatok, na záverečnom posedení, táto hra vrcholí a so zaviazanými očami si každý podľa hmatu odhalí svojho "tajného" priateľa. Na r-i pobyte bolo 54 účastníkov, takže toto odhaľovanie "Tajného priateľa" trvalo 2 hodiny. No bol to čas plný smiechu, zábavy a veselej nálady. Po odhalení priateľov sa deti vyšantili na detskej diskotéke s malou šikovnou animátorkou Timejkou. Zábava trvala do neskorých večerných hodín, pretože deti inšpirovali tancom aj rodičov, ktorí nevydržali sedieť na stoličke a pridali sa na tanečný parket.

V sobotu ráno sme sa lúčili so slzami v očiach, ale šťastní, že sa na rekondično-integračnom pobyte stretneme znovu o rok.

Daria